Úvodná stránka / Zaujímavosti

Kamerové systémy a ochrana osobných údajov

Kamerové systémy a ochrana osobných údajov

Určite si každý z nás položil otázku, do akej miery je schopný vzdať sa svojho súkromia pre bezpečnosť svoju, svojich blízkych, či pre ochranu svojho majetku.

Aj mnoho spoločností vedie ochrana majetku, či bezpečnosť zamestnancov, stále k častejšiemu používaniu kamerových systémov, prostredníctvom ktorých môžu sledovať dianie okolo nich. Nie vždy si však dostatočne uvedomujú, že práve takáto „ochrana“ môže zasahovať do súkromia iných osôb.

Kamery - áno alebo nie

Bojíte sa o seba, či svoju rodinu a rozhodli ste sa použiť kamery, aby ste mohli sledovať čo sa deje u Vás doma, pred vchodom do obydlia, chcete „riadiť rodinu na diaľku“ ?

Ak nastavíte zorné pole kamery tak, že monitoruje výlučne súkromný priestor (znemožníte sledovavanie klientov spoločnosti, ktorá má vchod hneď vedľa, svojich susedov, ... ), potom sa zákon o ochrane osobných údajov na takéto spracúvanie osobných údajov nevzťahuje, a to z dôvodu ich využitia výlučne pre vlastnú potrebu (ak ale budete spoločne, po vzájomnej dohode s inými vlastníkmi, monitorovať spoločné priestory, potom táto činnosť podlieha zákonu o ochrane osobných údajov ), čo Vás však nezbavuje povinnosti rešpektovať práva svojich susedov, návštev, a pod. (Občiansky zákonník).

A ako je to s ostatnými subjektami - prevádzkovateľmi kamerových systémov?

Sú prípady, keď niektoré subjekty sú na základe osobitných zákonov povinné zabezpečiť monitorovanie vymedzených priestorov prostredníctvom kamerových systémov. Tak je to napríklad v prípade bánk a pobočiek zahraničnej banky, keď tieto na základe zákona o bankách majú povinnosť priestory, v ktorých sa uskutočňuje styk s klientmi a súčasne manipulácia s peňažnou hotovosťou, zabezpečiť kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom s 24-hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby.

Skutočnosť, že neexistuje osobitná právna úprava, ktorá by ukladala povinnosť, alebo možnosť využitia kamerových systémov za určitých podmienok, však ešte nemusí a priori znamenať, že ich tieto subjekty nemôžu využívať. Skôr, ako sa ktorákoľvek spoločnosť rozhodne používať v praxi kamerový systém, mala by však dôkladne zvážiť následky takéhoto monitorovania z hľadiska ochrany súkromia jednotlivcov. A práve z tohto dôvodu by mala poznať odpovede najmä na otázky typu:

1. Sú spracúvané údaje aj údajmi osobnými?


2. Je spracúvanie osobných údajov zákonné (nie je v rozpore s právnymi normami platnými na území SR, resp. medzinárodnými zmluvami, s ktorými je SR viazaná, pre danú oblasť, je účel spracúvania jasný a jednoznačný)?


3. Nevzniká spracúvaním osobných údajov nebezpečenstvo narušenia práv a slobôd jednotlivcov (samotný zákon o ochrane osobných údajov ukladá takúto povinnosť zodpovednej osobe prevádzkovateľa)?


4. Je spracúvanie osobných údajov legitímne (spracúvame osobné údaje na základe informovaného súhlasu dotknutých osôb, zmluvných vzťahov, osobitných právnych predpisov) a primerané (nie je možné dosiahnuť účel aj inými prostriedkami, zodpovedajú osobné údaje svojim rozsahom a obsahom účelu)?


5. Sú informácie pre dotknuté osoby o použití kamerových systémov zodpovedajúce platným právnym normám (je spôsob poskytovania informácií vhodný aj pre slabozrakých a nevidiacich)?


6. Sú prijaté bezpečnostné opatrenia primerané vzhľadom k spôsobu spracúvania osobných údajov?


7. Sú zaručené práva dotknutých osôb (napr. právo podať námietku proti spracúvaniu, právo na prístup, opravu alebo likvidáciu)?

Spracúvame osobné údaje?

Aby sme mohli hovoriť o spracúvaní osobných údajov, musí ísť o spracúvanie systematické v určitom časovom úseku, záznamy z kamier musia byť uchovávané na záznamovom zariadení a musia umožňovať identikáciu fyzických osôb (tieto môžu byť identifikované alebo identifikovateľné, či už priamo alebo nepriamo).

Ak je obraz osoby na zázname kamerového systému „rozpoznateľný“ a spolu s pridaním ďalších údajov o danej osobe, je túto možné identifikovať, pričom týmito ďalšími údajmi nemusí disponovať samotný prevádzkovateľ, ide o spracúvanie osobných údajov.

V praxi však docháda aj k situáciám, keď na základe uložených záznamov (uložený záznam z rôznych dôvodov nebude dosahovať dostatočnú kvalitu na rozlíšenie jednotlivca), nie je možné identifikovať fyzickú osobu, a to ani vtedy, keď vezmeme do úvahy všetky prostriedky, u ktorých je primeraná pravdepodobnosť, že ich prevádzkovateľ alebo iná osoba využije na identifikáciu jednotlivca, potom nie je možné hovoriť o osobe identifikovanej, resp. identifikovateľnej, a teda ani o osobných údajoch.

Za predpokladu, že zábery nie sú uchovávané na záznamovom zariadení, nejde o spracúvanie osobných údajov, a teda neaplikujeme zákon o ochrane osobných údajov, čo však v praxi nevylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky ochrany osobnosti.

Účel spracúvania osobných údajov

Stanovenie účelu je jednou zo základných povinností prevádzkovateľa kamerových systémov, a to ešte pred jeho prevádzkovaním. Prevádzkovatelia sa často mylne domnievajú, že účelom je samotné použitie kamerových systémov, avšak tieto sú výlučne technickým prostriedkom, a teda ide o spôsob spracúvania osobných údajov. Kamerové systémy zvyčajne tvoria len súčasť informačného systému. Samotný účel je však možné odvodiť od využitia kamerových záznamov. V praxi to môže znamenať identifikáciu osôb, ktoré páchajú trestnú činnosť, napríklad identifikáciu páchateľov krádeží, resp. sa využívajú ako dôkaz v správnom konaní, alebo ide o ochranu majetku samotných dotknutých osôb, prevádzkovateľa, ale aj používanie webových kamier za účelom reklamy prevádzkovateľa.

V tejto súvislosti sa vynára aj otázka spracúvania osobitnej kategórie osobných údajov, ako sú osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, pretože tieto sú v mnohých prípadoch na prvý pohľad zrejmé (farba pleti jednotlivca). Ak by sme spracúvali osobné údaje za účelom identifikácie páchateľov krádeží a zamerali by sme sa výlučne na páchateľov patriacich k určitému etniku, potom by takéto spracúvanie bolo nezákonné, nakoľko zákon o ochrane osobných údajov takéto spracúvanie zakazuje. V prípade, že spracúvame osobné údaje za účelom identifikácie všetkých páchateľov krádeží, a to bez ohľadu na ich rasový a etnický pôvod, potom ku spracúvaniu osobitnej kategórie osobných údajov nedochádza.

Uchovávanie záznamov a práva dotknutých osôb

Pri dlhodobom uchovávaní záznamov hrozí vysoké riziko ich možného zneužitia zo strany prevádzkovateľa kamerového systému (ale aj vyššie riziko vzniku možných bezpečnostných incidentov, ako strata, neoprávnené sprístupnenie, resp. prístup k záznamom, a pod.). A tak sa záznamy, pôvodne určené na účel ochrany majetku, či prevencie pred trestnou činnosťou, zrazu stávajú nástrojom na sledovanie zamestnancov, zvykov klientov. A aj preto je nevyhnutné stanoviť primeranú lehotu na ich uchovávanie počas ktorej si môže jednotlivec uplatňovať svoje práva, ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov.

Lehota, počas ktorej je možné uchovávať (pričom aj uchovávanie sa považuje za spracúvanie) záznamy z kamerových systémov, bude závisieť od stanoveného účelu spracúvania osobných údajov, rozhodne však nesmie presiahnuť dobu, ktorá je nevyhnutná na splnenie účelu.

V prípade monitorovania priestorov prístupných verejnosti na účely verejného poriadku a bezpečnosti, odhaľovania kriminality alebo narušenia bezpečnosti štátu je táto lehota stanovená priamo zákonom o ochrane osobných údajov, resp. osobitným zákonom.

Lehota uchovávania záznamov pri monitorovaní iných, ako verejne prístupných priestorov, závisí od stanovenia účelu spracúvania osobných údajov.

V praxi to znamená, že ak prevádzkovateľ stanoví účel „ochrana majetku“, potom lehota uchovávania záznamov z kamerových systémov, by nemala presiahnuť dobu nevyhnutnú na vyhodnotenie (vrátane spracovateľských operácií, ktoré s týmto vyhodnotením súvisia) informácií z kamerových záznamov. Za predpokladu, že zo záznamu je zrejmé, že k žiadnemu bezpečnostnému incidentu nedošlo, táto doba by nemala presiahnuť niekoľko dní. V odôvodnených prípadoch (na školách počas školských prázdnin, a pod.) je možné túto dobu primerane predĺžiť.

V prípade, že ale dôjde k bezpečnostnému incidentu (zo záznamu vyplýva, že došlo ku krádeži, resp. poškodzovaniu majetku), po zaradení záznamu do predarchívnej starostlivosti, prevádzkovateľ stanoví úschovnú lehotu na dobu nevyhnutnú na uplatnenie práv, resp. povinností ustanovených osobitnými zákonmi (napr. premlčacia lehota na uplatnenie si práva na náhradu škody v zmysle Občianskeho zákonníka, premlčacia lehota v trestnom konaní, a pod.).

Sprostredkovateľ

V praxi veľmi často dochádza k situáciám, že spoločnosti z rôznych dôvodov (napr. z nedostatku organizačných, či personálnych zdrojov, resp. z dôvodu efektívnejšieho využívania finančných zdrojov ) sa rozhodnú na prevádzkovanie kamerových systémov využiť služby externých dodávateľov, ako sú napríklad súkromné bezpečnostné služy (SBS). Nakoľko je však ich pôsobnosť jasne vymedzená zákonom o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti , zmluva o rozsahu a spôsobe spracúvania osobných údajov, ktorú je spoločnosť s nimi povinná uzatvoriť, musí byť v súlade nielen so zákonom o ochrane osobných údajov (§ 5 ods. 2), ale aj s už vyššie menovaným zákonom o súkromnej bezpečnosti.

Tu je dôležité zdôrazniť, že sprostredkovateľ môže spracúvať osobné údaje len v takom rozsahu a spôsobom, ako by ich spracúval samotný prevádzkovateľ (§ 6 ods. 4 zákona o ochrane osobných údajov).

Registračná a evidenčná povinnosť prevádzkovateľov kamerových systémov

Prevádzkovateľ kamerových systémov je povinný si splniť registračnú povinnosť na Úrade na ochranu osobných údajov SR (táto povinnosť sa vzťahuje výlučne na prevádzkovateľa, nie na jeho sprostredkovateľa), pokiaľ nepodlieha niektorej z výnimiek uvedených v zákone o ochrane osobných údajov. V opačnom prípade má povinnosť viesť o takomto systéme evidenciu.

Monitorovanie priestorov prístupných verejnosti

Ak hovoríme o monitorovaní priestorov prístupných verejnosti, máme predovšetkým na mysli také priestory, ktoré sú prístupné verejnosti trvale, periodicky alebo príležitostne, ktoré zahŕňajú v sebe obchodný, podnikateľský, kultúrny, alebo iný podobný priestor (môže ísť o budovy alebo ich časti, pozemky, ulice, námestia, a podobne).

V poslednej dobe sa v praxi veľmi často stretávame s monitorovaním námestí, ulíc, či parkov, a to najmä z dôvodu zabezpečenia verejného poriadku v mestách a obciach. Takto získané informácie a údaje obsahujú aj osobné údaje jednotlivcov, ktorí sa pohybujú v týchto priestoroch v danom čase. Ide o osobné údaje, ako obraz tváre, vzhľad, chovanie jednotlivca na verejnosti, a pod., na základe ktorých je možné tieto osoby identifikovať, resp. môžu byť identifikovateľné (priamo alebo nepriamo) samotným prevádzkovateľom alebo inou osobou.

V týchto prípadoch je monitorovaný priestor potrebné zreteľne označiť (napr. nápisom “Priestor je monitorovaný kamerovým systémom”, resp. piktogramom), aby už na prvý pohľad bolo zrejmé, že ide o priestor monitorovaný prostredníctvom kamier. Za predpokladu, že zo záznamu nevyplýva páchanie trestnej ani priestupkovej činnosti, je záznam potrebné zlikvidovať, a to najneskôr v lehote 7 dní odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom bol záznam vyhotovený. Osoby, ktoré sú oprávnené záznamy prezerať, vyhodnocovať, prípadne s nimi inak nakladať, t. j. spracúvať, je prevádzkovateľ povinný poučiť (§ 17 zákona o ochrane osobných údajov).

V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na právo na voľný pohyb osôb, kedy toto právo môže byť neprimerane obmedzované na základe použitia softvérových prostriedkov, ktoré automaticky (bez zásahu človeka) “identifikujú” napr. “podozrivé” správanie jednotlivca.

Denne sme konfrontovaní aj s monitorovaním priestorov v nákupných strediskách (ide o časť budovy, ktorá je vyhradená na obchodnú činnosť, nejde o tie časti, ktoré nie sú bežne určené pre verejnosť, napr. skladovacie priestory), kde účelom takéhoto monitorovania môže byť ochrana prevádzkovateľa pred páchaním trestnej činnosti, ako napríklad identifikácia osôb – páchateľov krádeží. Aj tu, ako v predchádzajúcom prípade, ide o uplatnenie príslušných ustanovení zákona o ochrane osobných údajov v praxi. Ak sú v priestore nákupného strediska umiestnené aj skúšobné kabínky, potom je prevádzkovateľ kamerových systémov povinný zabezpečiť súkromie zákazníkov.

Je treba spomenúť aj spoločné využívanie kamerových systémov súkromných spoločností (banky, športové asociácie, strážne bezpečnostné služby) a verejných orgánov (obce, mestá) s orgánmi činnými v trestnom konaní (policajný zbor), a to tak na základe osobitných zákonov (banky, SBS), ako aj v rámci spolupráce s týmito orgánmi, napr. pri usporiadaní športových podujatí môže dôjsť k porušovaniu verejného poriadku (športové zväzy). Takáto spolupráca so sebou môže prinášať riziko zahmlievania účelov, ako aj zodpovednosti jednotlivých subjektov. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby účely boli jednoznačné a presne jednotlivými subjektami vyšpecifikované.

Monitorovanie priestorov škôl a školských zariadení

Problém monitorovania priestorov škôl a školských zariadení (ďalej „škôl“) je z hľadiska ochrany osobných údajov omnoho zložitejší, ako sa na prvý pohľad zdá.

V tomto prípade je potrebné osobitne posudzovať monitorovanie priestorov škôl, ktoré sú bežne prístupné verejnosti (priestory, ktoré sú vyhradené pre prístup verejnosti), od priestorov, do ktorých nie je bežne povolený prístup iným osobám, ale výlučne zamestnancom, či žiakom školy (triedy, zborovňa, kabinety, jedáleň, šatne, atď.).

Podstatnú úlohu pri monitorovaní môže zohrávať aj doba, počas ktorej monitorovanie priestorov škôl môže prebiehať. Ide napríklad o monitorovanie v čase, keď sa predpokladá, že v určitom priestore sa nevyskytujú žiadne osoby (počas prázdnin, po skončení vyučovania, po pracovnej dobe učiteľov, a podobne), resp. sa vyskytuje len úzky okruh osôb (napr. v skladovacích priestoroch), alebo sa priestory monitorujú aj počas doby, keď sa v nich bežne vyskytujú fyzické osoby.
Za predpokladu, že monitorovanie priestorov škôl sa bude uskutočňovať výlučne v dobe, keď sa predpokladá, že sa v tomto priestore už nevyskytujú žiadne osoby, nič takémuto monitorovaniu nebráni (v súčasnosti dostupné monitorovacie systémy umožňujú takéto nastavenie).
Vychádzajúc z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky, možno usúdiť, že kamery je možné umiestniť v priestoroch bežne prístupných verejnosti ( ide najmä o priestory, v ktorých sa pohybujú okrem žiakov a zamestnancov školy, aj návštevy, rodičia, externí dodávatelia, ale aj priestory okolo školy, napr. školský dvor, vstup do budovy školy, a pod.), a to najmä z dôvodu bezpečnosti žiakov (všeobecné stanovenie povinnosti školám zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia detí pri vzdelávaní je v školskom zákone), zamestnancov, či ochrany majetku.
Nie je pochýb o tom, že v priestoroch, ktoré slúžia k uspokojovaniu základných ľudských potrieb (umyvárne, sprchy, toalety, a pod.), by monitorovanie kamerami predstavovalo neoprávnený zásah do súkromia tak žiakov, ako aj zamestnancov školy, návštev, a pod. .
Aj umiestnenie kamier priamo v triedach sa z pohľadu bezpečnosti žiakov môže javiť ako problematické, nakoľko zodpovednosť za ich bezpečnosť a zdravie má učiteľ, a teda umiestnenie kamier v triedach z tohto dôvodu neobstojí. Navyše, je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že okrem žiakov sú zároveň monitorovaní aj učitelia. Zákonník práce zakazuje zamestnávateľovi bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho sleduje bez toho, aby bol na to upozornený (a použitím kamerových systémov k takémuto sledovaniu celkom určite dochádza, čo vedie aj k rozporu s pôvodným účelom). Aj v prípade, že škola mieni spracúvať osobné údaje zamestnancov (pedagogických i nepedagogických) na základe súhlasu ( § 7 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov ), tento sa môže javiť ako obchádzanie Zákonníka práce, v dôsledku čoho by spracúvanie osobných údajov zamestnancov škôl na tomto právnom základe nebolo možné.
K tejto problematike by sa v neposlednom rade mali vyjadriť aj odborníci z odboru pedagogiky a psychológie, a to najmä o vhodnosti používania kamerových systémov z hľadiska výchovy a vývoja detí (v Českej republike sa touto problematikou zaoberal aj verejný ochranca práv, keď ním oslovení odborníci v tejto oblasti sa vyjadrili v neprospech používania kamerových systémov v triedach).
Školy často argumentujú tým, že používaním kamerových systémov za účelom ochrany majetku si chránia len svoje práva a právom chránené záujmy, a z tohto dôvodu nepotrebujú súhlas so spracúvaním osobných údajov žiakov, resp. ich zákonných zástupcov, zamestnancov, návštev, atď. . Pri aplikácii tejto výnimky zo zákona o ochrane osobných údajov, je však potrebné vziať do úvahy fakt, že sú pritom povinní rešpektovať základné práva a slobody dotknutých osôb (napr. žiakov, študentov, zamestnancov, návštev, a pod.) a svojím konaním nesmú neoprávnene zasahovať do práva na ochranu ich osobnosti a súkromia. Je preto potrebné zo strany školy veľmi citlivo zvažovať, či účel (ochrana majetku) nie je možné dosiahnuť aj inými dostupnými prostriedkami, napr. prostredníctvom strážnych služieb, prepojením uvedených priestorov na políciu, použitím bezpečnostných zámkov, ochranou dverí proti vysadeniu, elektronickou zabezpečovacou signalizáciou, a podobne. V tomto prípade môže ísť o priestory, kde nie je bežne voľný prístup povolený (kabinety, riaditeľňa, zborovňa, šatne, chodby).
A na záver
Za súčasného právneho stavu osobné údaje je možné spracúvať prostredníctvom kamerových systémov najmä na základe:
1. súhlasu dotknutých osôb (uvedený spôsob je veľmi ťažko realizovateľný v praxi, nakoľko by prevádzkovateľ musel jednoznačne vymedziť okruh dotknutých osôb, ktoré by boli monitorované)
2. ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa, pričom musí byť splnená podmienka nevyhnutnosti takéhoto spracúvania osobných údajov
3. v rámci plnenia práv a povinností uložených osobitnými právnymi predpismi,

pričom je povinný dbať najmä na dodržiavanie zásady primeranosti ich použitia, práva dotknutých osôb, ako je prístup k osobným údajom, právo podať námietku proti spracúvaniu osobných údajov, ale aj zabezpečiť ich ochranu pred zneužitím, neoprávneným prístupom, stratou, zmenou a iným neoprávneným spracovaním.

Pri aplikácii zákona č. 428/2002 Z. z. pri spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových systémov je vždy potrebné vychádzať z konkrétnych situácií.

zdroj: http://www.bigbrotherawards.cz